Aktuality

Online finisáž výstavy Nové plochy/ 16.11.2021 o 19:00 / Laboratórium Výrobné Družstvo

Online finisáž výstavy Nové plochy
16.11.2021 o 19:00 v Laboratóriu Výrobné Družstvo

Michaela sa vo svojej tvorbe posledné roky zameriava na súčasný jav vznikania bizarných kultov, ktoré v sebe
miešajú prvky histórie a súčasnosti, idealizmu a nacionalizmu. Zaujíma sa o tvaroslovie krajinného terénu
modifikovaného archaickou alebo súčasnou ľudskou činnosťou.

Nové plochy sa orientujú na archeologickú lokalitu (v tomto prípade imaginárnu) ako na druh heterotópie popísanej Michelom Foucaultom. Jej cieľom nie je dokumentácia a prezentácia historických faktov. Jedná sa skôr o voľnú inšpiráciu a pozorovanie ústiace do zmixovanej zostavy súčasných a archaických, prírodných a urbánnych prvkov, na plátne alebo v priestore.Výstava ukazuje dva prelínajúce sa systémy s ,,biologickými“ internými presahmi.: maľbu v zmysle 2D obrazovej plochy a osobnú archeológiu“- procesuálny časopriestorový maping ateliérovej činnosti a pohybu.

→Odkaz na online finisáž

Výstava projekt MOCNÍ / 6.11 - 5.12.202 / Peter Decheť a Roman Ďurček

Výstavný projekt MOCNÍ v Schemnitz Gallery,
prezentuje aktuálnu tvorbu dvojice maliarov Petra Decheťa,
absolventa Katedry maľby, FVU, AU BB a Romana Ďurčeka,
ktorý je doktorandom na Katedre maľby, FVU, AU BB

→Výstava potrvá do 5.12.2021.

→O projekte

Idea projektu je ukotvená vo výtvarnej reflexii vzájomného, niekedy dokonca intímneho vzťahu medzi predstaviteľmi moci (štátnej, cirkevnej, ale aj personálnej, či citovej) a zvyškom spoločnosti. Postava vládcu tu nevystupuje v heroizovanej podobe absolútnej autority, naopak, obaja autori majú sklon relativizovať ju do podoby zástupnej formy - či už ide o politika, štátnika, diktátora, učiteľa, pápeža, kňaza, primára, riaditeľa kultúrnej inštitúcie alebo vedúceho vo výrobnom podniku. Všetci disponujú v určitej forme a v určitom rozsahu mocou - schopnosťou rozhodovať o vnútorných procesoch konkrétneho spoločenstva alebo komunity. Úvodný citát nemeckého filozofa W. v. Humboldta nie je vybraný náhodne. Stelesňuje v sebe implicitnú kritiku neustáleho kolobehu odovzdávania moci a hľadania vinníkov a definuje neschopnosť spoločnosti, ale hlavne jedinca vystúpiť zo závislosti na moci. S touto premisou sa snaží pracovať aj koncepcia výstavy. Dialóg medzi vystavenými dielami oboch autorov preto neodkazuje k explicitnej kritike moci. Otázku moci, jej povahy, interpretácie v očiach jej disponentov a dopadov na bezMOCných analyzuje skôr ako filozofickú kategóriu - v dielach nenájdeme komparáciu s reálnymi spoločenskými udalosťami, či autentickými referenciami za účelom samoúčelného stimulovania emocionálneho účinku. Rovnako nechcú moralizovať a poúčať a už vôbec nemajú ambíciu byť vyprázdneným aktivizmom s ešte vyprázdnenjšími rozsudkami. Namiesto toho obaja autori zvolili trpezlivú cestu hľadania relevantného umeleckého jazyka - zameriavajú sa na psychologické účinky a dopady moci, dešifrujú jej symptómy, ktoré následné zhmotňujú do jednoznačných, úderných, avšak významovo vrstevnatých naratívov.

Decheťa s Ďurčekom spája obdobné ideové východisko - témou moci a jej zneužívania sa zaoberajú dlhodobo, je to organický proces, pri ktorom sa k téme vracajú, vytvárajú jej nové komentáre a definujú nové symptómy moci. V prípade Romana Ďurčeka sa ukazujú dve línie: expresívna maliarska poloha založená na vrstvení viacerých vizuálnych informácií / sekvencií - figurálna kompozícia je dekonšturovaná v lineárnej ploche plátna technikou dekoláže, ktorá simuluje takmer archeologické odkrývanie imanentnej povahy zobrazovanej témy. Tá je vyjadrená buď znakovo, alebo štrukturálne. Vystupujú tu anonymné unifikované postavy “mocných” vo formálnom oblečení s kravatou alebo v športovom úbore ako reminiscencie moci. Táto obrazová “schizofrénia” zrkadlí dynamické a neprehľadné vnútorné procesy uprostred súčasnej, diverzifikovanej spoločnosti. Druhá maliarska poloha počíta s materiálovou procesualitou. Ďurček využíva experimentálne techniky nanášania vylešteného medeného prachu a oxidáciu vlastného moču. Zatiaľ čo prvý prístup evokuje obsahovú aj formálnu stálosť, farebná a štrukturálna transformácia telesnej tekutiny zase odkazuje k nestálosti ideológií, názorov a k vrstvení nánosov, ktoré znemožnujú vypátrať pôvodné ideové/ideologické ukotvenie spoločnosti. Pre obe línie je príznačná práca s iluzívnosťou figurálneho námetu zasadeného v bezčasovej mentálnej mape.

Dôležitosť postprodukcie a experimentálneho prístupu k maľbe je možné vysledovať aj v dielach Petra Decheťa. Ten sa na výstave MOCNÍ prezentuje novou sériou menších formátov plátien, ktorými vrcholí jeho záujem o zobrazovanie figúry - predstaviteľa moci a dokumentovanie premeny jeho charakteru pred nadobudnutím moci až po jeho osobnostný obrat. V aktuálnej sérií malieb są Decheť absolútne oprostil od zobrazovania ľudskej figúry. Jej merítko a významové roviny artikuluje do podoby architektonickej proporcie. Zozbieral fotografie reálnych psychiatrických liečební a kliník z rôznych svetových lokalít a v rôznych vyobrazeniach - čelný pohľad, štylizovaný záber s fragmentom krajiny, objemová proporčnosť budovy, pôdorys alebo letecký pohľad. Tieto zábery následne podrobuje, podobne ako Ďurček, prvku náhody a procesuality založenom na ich čiastočnej deštrukcii pôsobením chemických procesov v priebehu vyvolávania fotografie. Následné domaľovávanie, resp. dopovedávanie týchto kompozícií v intenciách expresívne-gestickej maľby má síce charakter dokumentárneho záznamu, zároveň však rozkladá proporciu ľudského tela do matematicko-architektonickej formy. Naratív transformácie moci a jeho nositeľa tak ironický končí metaforickou sublimáciou človeka v priestoroch psychiatrických liečební.

→O autoroch:

Peter Decheť (1979, Topoľčany) vyštudoval Otvorený ateliér u Rastislava Podobu na Akadémií umení v Banskej Bystrici. Za svoju bakalársku prácu Archilúzia obdržal Cenu dekana. Štúdium ukončil diplomovou prácou v roku 2020, v ktorej spracoval tému politickej moci a jej zneužívania. Od roku 2017 pravidelne vystavuje v rámci kolektívnych výstav. Jeho prvú samostatnú výstavu usporiadala Galéria Jána Koniarka v Trnave pod názvom Powered by Power (2021).

Roman Ďurček (1990, Malé Vozokany) vyštudoval FVU AU v Banskej Bystrici v ateliéri prof. Ľudovíta Hološku. V súčasnosti v rovnakom ateliéri dokončuje doktorandské štúdium. Pravidelne sa zúčastňuje na kolektívnych výstavách od roku 2014, jeho poslednou samostatnou výstavou bol projekt Disharmónia v priestoroch Nástupište 1-12 v Topoľčanoch. V roku 2018 obdržal Cenu Martina Benku a v rokoch 2017, 2019 a 2021 sa stal finalistom VUB Maľby roka.

→Txt:Schemnitz Gallery