Katarína Balúnová - Ne-možnosti úniku - 7.3. – 1.4. 2022
Postpost gallery
Katarína Balúnová: Ne-možnosti úniku
7.3. – 1.4. 2022
Kurátorka: Viktória Pardovičová
Fotoreport: Tamara Pavlechová
Grafický vizuál: Terézia Pisoňová
Side-specific inštalácia Ne-možnosti úniku je alternáciou projektu Radostné uzamknutie (Galéria Kotolňa, 2021), ktorý skúmal obmedzenosť vzťahov a pohybu (počas pandémie) i horizontov individuálnych hraníc človeka s odkazmi na poviedku Franza Kafky, Brloh (1931). Radikálna znaková symbolika inštalácie apeluje na prehodnocovanie zobrazeného i čítaného diela, rámovaného diváckou subjektívnou imagináciou i samotným (fyzickým) priestorom vitríny.
Metaforickým stelesnením názvu sa môže stať nikam nevedúci rebrík (cesta do neba) či časti výstražných pások, zbavené funkčnosti obmedzovať konkrétne miesto a negujúce tak svoju primárnu podstatu. Ružová farba nevinnosti či bezstarostnosti (dobrých časov) naberá v kontexte súčasnosti ďalšie vrstvy interpretácie, ktoré prekračujú fragmenty predsudkov i stereotypy. Plastové kvetiny, (recyklované z autentického prostredia cintorína) zároveň objektivizujú opak pominuteľnosti ľudského organizmu, sú pretrvávajúcou ruinou (živou i mŕtvou metaforou raja) v utópii tečúceho sveta.
Autorka vizuálne i priestorovo apeluje na realitu súčasnosti, problematiku často neverbalizovaných, no rezonujúcich dejov a fenoménov v spoločnosti. Tá totiž, napriek každodenne intenzívnejším výstražným signálom, stelesňuje armádu individualít (ľudských organizmov) v neustálom cykle konzumu (svojou fyzickou i mentálnou činnosťou) tancujúcu v kruhu Uroboros, neprerušujúcu jazdu na postupne, no evidentne opotrebovanom kolotoči vlastnej seba deštrukcie.
Katarína Balúnová študovala súčasnú maľbu na FU Technickej univerzity v Košiciach, je absolventkou doktorského štúdia na Akadémii umení v Banskej Bystrici a navštevovala i Hungarian University of Fine Arts Budapešť. Je držiteľkou viacerých ocenení a aktívne vystavuje doma na Slovensku i v zahraničí. Venuje sa taktiež kurátorskej a publikačnej činnosti. Záujem o reflexiu kritických aspektov súčasnosti v tvorbe a výskume konfrontuje s otázkami urbanizmu, hranicami verejnej a privátnej sféry či človeka a jeho osobnej mytológie. Hoci bola jej primárnym vyjadrovacím médiom súčasná maľba, často pracuje prostredníctvom inštalácii prekračujúcich hranice konceptuálnych priestorovo- objektových environmentov, s bohatou znakovou sémantikou. Formálne prvky maľby bývajú interaktívne rozšírené médiami videa či fotografie s dôrazmi na istú formu animálnej telesnosti. Autorkine multimediálne projekty tak predstavujú príbehy signifikantného umeleckého prejavu, symboliky odkazujúcej k literatúre či konkrétnym udalostiam. Vznikajú tak výrazovo rôznorodé diela a vrstevnaté výpovede, komplikujúce prvky budúcich/minulých utópií, ľudskej podstaty existencie i aktuálne otázky problematických bodov činnosti spoločnosti.
txt: Viktória Pardovičová
txt: Katarína Balúnová:
„Práca reaguje na existenciálnu situáciu súčasnosti, bytie v odchovných klietkach relatívneho blahobytu, ktorý nám ponúka falošné vízie slobody. Život medzi „ponukou“ a „dopytom“ je vyprázdneným hľadaním šťastia vo výkladných skriniach konzumizmu. Boh je mŕtvy, hovorí Nietzsche, je na nás, aby sme našli nový zmysel existencie.
Čiastočným únikom zo súčasnej situácie je utópia, či retrotópia, čo môže byť tak príbeh o nebeskom Jeruzaleme ako projekt novej spoločnosti. Jej zavedenie do praxe však ukázalo krátku životnosť a zhubné transformácie pôvodných ideí. Aké sú teda možnosti úniku? A kam?
Problémom človeka je neschopnosť pokojného zotrvania na mieste. Potreba unikať pred fiktívnym nepriateľom alebo naopak, v ústrety fiktívnemu šťastiu, je jednou zo základných charakteristík ľudského živočícha.
Možnosťou by bolo akceptovať miesto, čas a stav, v ktorom sa nachádzame. Nečinnosť nás však robí mŕtvymi, ktorí sa ne-dobrovoľne zúčastňujú hry iných.“
